Napriek náročnému osudu som veľký bojovník. Chcem chodiť a užívať si detstvo so svojimi rovesníkmi. Spočiatku som sa javil ako bežný zdravý chlapec, no po niekoľkých mesiacoch sa u mňa začal prejavovať oneskorený vývin. Postupne sa rozvinula hypotónia, ťažká polyneuropatia a hypermobilita horných a dolných končatín, kvôli čomu nedokážem samostatne stáť ani chodiť. Mám zároveň problémy s jemnou motorikou a zaostávam tiež v psychomotorickom a mentálnom vývoji. Dejerine-Sottas syndrome je mimoriadne vzácne ochorenie – vo svete ním trpí len niekoľko stoviek detí. Nástup prejavov v tak nízkom veku bol doposiaľ zaznamenaný len v jednom prípade.br> Liečba je v súčasnosti len symptomatická a ochorenie je, žiaľ, nevyliečiteľné. Spolu so svojimi rodičmi absolvujem množstvo rehabilitácií na Slovensku aj v zahraničí. Pomáhajú mi napredovať, no sú finančne veľmi náročné. Napriek všetkému, čomu čelím, sa snažím každý deň bojovať. Vaša podpora mi dáva nádej, že sa raz postavím na vlastné nohy. Ďakujem za všetky vaše kalórie a vašu ochotu pomáhať druhým. Veľmi si to vážim.

Každý deň si vyberám pohyb namiesto rezignácie a nádej namiesto strachu. Nie preto, že je to ľahké, ale preto, že je to jediná cesta, ako zostať sama sebou. Volám sa Monika, mám 47 rokov a som mama 17-ročnej dcéry. Pohyb je pre mňa radosťou aj nevyhnutnosťou. Rada chodím na turistiku so svojimi dvoma fenkami, Lunou a Blackie, milujem plávanie, tanec a kolektívne športy. Najbližší je mi basketbal, ktorý hrávam s kamarátmi, občas aj futbal. K športu mám blízky vzťah už od detstva. Môj otec v roku 1963 v Piešťanoch založil amatérsky futbalový klub a často ma brával na zápasy. V štyridsiatke sa u mňa naplno prejavila degeneratívna choroba – generalizovaná osteoartróza, ktorá zasiahla ruky, nohy, panvu aj kolená. Sprevádzajú ju ďalšie zdravotné problémy, ako astma a spánkové apnoe. Choroba mi síce komplikuje život, no pohyb mi pomáha udržať si funkčnosť tela aj psychickú rovnováhu. Som dobrovoľníčka a pomáham na športových aj charitatívnych podujatiach. Tancu sa venujem už štyri roky, účastním sa vystúpení a súťaží, a od septembra 2025 som prihlásená aj na spev. Vaše kalórie mi pomôžu zabezpečiť potrebné pomôcky – zdravotne vhodnú obuv a nordic walking palice, aby som mohla zostať čo najdlhšie aktívna a samostatná. Veľmi si vážim vašu ochotu pomôcť a byť súčasťou mojej cesty.

Pohyb je pevnou súčasťou môjho života od malička. Ako dieťa som sa venovala plávaniu a voda sa pre mňa stala miestom slobody, istoty a radosti. Keď som mala osem rokov, po vážnej autohavárii som podstúpila operáciu mozgu a lekári mi nedávali veľké šance na prežitie. Prežila som, no musela som sa učiť všetko odznova: chodiť, rozprávať, veriť si. Po náročných rehabilitáciách a kúpeľnej liečbe som sa vrátila k plávaniu. Práve ono mi výrazne pomohlo zlepšiť zdravotný stav a dalo mi späť aj chuť do života. Postupne som sa začala venovať ďalším športom – triatlonu, tenisu, s priateľmi som hrávala volejbal. Napokon som sa dostala k Spartan Race. Našla som sa v ňom okamžite. Adrenalín, prekonávanie vlastných hraníc, silná atmosféra a podpora ľudí okolo – presne toto som hľadala. Dnes mám nový cieľ, a to Spartan Charity Race. Veľkým pilierom pre mňa zostalo plávanie. Viem, že pravidelný pohyb vo vode mi dokáže pomôcť, ako už veľakrát predtým. V roku 2023 som spoznala muža s veľkým srdcom a v roku 2024 sme sa vzali. Koniec roka som však strávila v nemocnici po nešťastnom páde a úraze hlavy, po ktorom mám dnes problémy s chôdzou. Aj keď sme si prvý rok manželstva predstavovali inak, táto skúška nás ešte viac spojila. Aby som mohla bezpečne trénovať, potrebujem individuálne tréningy, pevný bežecký pás na domáci pohyb a podporu pri plávaní. Pre mňa to nie sú len športové pomôcky, ale sú to nástroje, ktoré mi pomáhajú posúvať sa vpred. Verím v malé kroky. Verím v pohyb. A verím, že aj zdanlivo nemožné sa môže stať realitou, keď sa nájde dostatok dobrých ľudí. Z celého srdca ďakujem každému, kto sa rozhodne byť súčasťou mojej cesty.